Hans Kristijan Andersen- Princeza na zrnu graška

Bio jednom jedan princ koji je hteo da se oženi princezom, ali pravom pravcatom princezom. Tako je obišao ceo svet da bi je našao, ali mu se svud isprečilo nešto na putu. Princeza je bilo vrlo mnogo, ali da li su to bile prave pravcate princeze, nije mogao nikako da dokuči, jer je uvek bilo nečeg što mu je smetalo. Vratio se kući sav potišten, jer je želeo da se oženi pravom princezom. Jedne večeri bilo je strahovito nevreme: sevalo je i grmelo, kiša je pljuštala, jednom rečju bilo je užasno.

Tada neko zakuca na kapiju dvorca, a stari kralj pođe da otvori. A napolju je stajala jedna princeza. Ali kako je izgledala od kiše i ružnog vremena! Voda joj je curila s kose i odela i slivala se u vrhove cipela, pa na pete opet izlazila, a ona je tvrdila da je prava pravcata princeza! “To ćemo već doznati”, – pomisli stara kraljica, ali ne reče ništa, već ode u spavaću sobu, ukloni svu posteljinu i stavi zrno graška na dno postelje; zatim uze dvadeset dušeka i stavi ih preko zrna graška, a odozgo još dvadeset perina od guščjeg perja.

princeza-2

Ujutru je zapitaše kako je spavala.

– O, vrlo rđavo, – reče princeza. – Gotovo cele noći nisam ni trenula. Ko zna šta je bilo u toj postelji? Ležala sam na nečem tvrdom, tako da sam po celom telu modra i zelena. To je strašno!

Tako su se uverili da je ona prava pravcata princeza, jer je kroz dvadeset dušeka i dvadeset perina od paperja osetila zrno graška. Toliko nežan nije mogao biti niko, sem prave pravcate princeze!

princeza-3Kraljević je uze za ženu, jer je sada znao da uzima pravu pravcatu princezu, a zrno graška odnesoše u umetnički muzej, gde se i sada može videti, ako ga neko nije uzeo.

Hans Kristijan Andersen

 

Hans Kristijan Andersen  se smatra za najznačajnije ime kada se govori o bajkama. Paul Hazara ga je nazvao kraljem dečijih pisaca sledećim rečima: „Andersen je kralj jer niko poput njega nije znao prodreti u dušu bića i stvari“. On je proširio tematiku bajke, razvijao narodne motiva (Divlji labudi), ali i stvarao originalne priče. Njegove priče su blistave, razumljive, bude maštu i lako mogu zaneti dete, jer on sam ume da mašta, uviđa razna čudesa i razmišlja kao deca. „Čitav je svet pun čudesa, ali mi smo na njih tako navikli da ih nazivamo svakodnevnim stvarim“- Andersen. Kvalitet njegovih bajki je i u tome što je uklopio poeziju u priču, unosio nove motive, pisao bogatim, lakim i lepršavim jezikom, s puno humora ispod kog se često mogu naći ozbiljni, tužni, ironični motivi iz kojih deca mogu učiti- „Olovni vojnik“, „Carevo novo odelo“, „Mala sirena“…

Kovačica

 

 Kovačica je mesto v obci Kovačica v južnom Banáte. Nachádza sa 27 km od Pančeva a 47 km od Belehradu.

Mesto bolo založené v roku 1802, ale nie sú tam žiadne údaje o existencii malých sídiel už od roku 1458. Po 1751 sa tu usadili pohraničnej stráže a od roku 1783 Slováci. Tam je kolónie naivných umelcov. Dobre známe mená zo slovenských naivné Kovačica Jan Sokol, Martin Jonáš a Zuzana Halupová.

Podľa sčítania ľudu z roku 2002 žilo Kovačica 6,764 obyvateľov, kým v závislosti na 1991 sčítanie ľudu bolo 7,426 obyvateľov

 

 

Detský týždeň

Každoročne sa detský týždeň nesie v znamení detí, ale sa mu pristupuje z iného aspektu.

Strom generácie

V pondelok 3.októbra žiaci prvého ročníka spolu so svojimi učiteľkami Karatínou Šimákovou, Jarmilou Chalupovou a Ivankou Mravíkovou zasadili strom generácie. Magnóliu zasadili pred školu a budú sa o ňu starať 8 rokov počas školenia.

 

Výmena úloh

V stredu 5.októbra v škole bolo rušno. Učitelia boli žiaci a žiaci učitelia. Žiaci ôsmeho ročníka, členovia Žiackeho parlamentu, rozdelili úlohy žiakom, ktorí s nadšením sa pripravili pre tento deň.

Rodinka v záhraničí

Pamätám sa na stríkovu svadbu ktorá bola v Nemecku v Minchene pred siedmimy rokmy, čiže vtedy som mala niekde okolo pät rokov. Tam v Nemecku mám starkú a jedného stríka ktorý so Slovenska docestoval do Nemecka čiže on spolu býva zo starkou ale obaja sa s Kovačice. Mám tiež jedného švagra Franaca ktorý je z Italianska zo Sicilii a žije v Nemecku a jeho manželka , dedkova sestra , ktorá je z Kovačice . Cez letné prazdniny som bola v Nemecku so svijím bratom Jankom. Bola som šťastná keď som videla moje bratnícke deťurence Fabiana ktorý ma 7 rokov a Aniku ktorá má 4 rokov po prvý krát ako aj moju ťetku Brigitt a stríka Jussepe-na, švagra Franca -Francessco . Čiže je to jedna rodinka Ollivieri. No a odrazu prišiel Jussepe do Kovačice , bola som šťastná, a dnes ráno okolo 7 hodine odcestuvali späť do Nemecka.                                   images

KREF-ako som ho ja dožil

KREF sme nahrávali začiatkom mája . Bol to deň na ktorý sme s radosťou aj dočkali. Film sme nahrávali 2,3 hodiny možno aj 4h. Veľkú pohvalu treba dať učiteľom ktorý sa pousilovali aby tento náš film vyzeral ako vyzeral , a tiež aj nášmu kamermanovy ktorý tento film natočil perfektne. A normálne aj veľká vďaka patrí aj naším rodičom . A čo som nespomenula. Nespmenula som to že sme zvítazili .  Jednou rečou sme sťastný.

 

Náš film si môžeťe pozrieť tu :